Zber minerálov v opustenom lome Kremnica – Lúčky.

Úvod.

Kremnica so svojou slávnou baníckou históriou je známa snáď každému zberateľovi minerálov. Zbierky mnohých z nás zdobia nádherné kremnické antimonity či tak veľmi vyhľadávané vzorky rýdzeho zlata z dôb ťažby. V súčasnosti je však voľný zber minerálov v tomto starom baníckom meste značne obmedzený. Výnimkou je okolie prepadliska Šturec, kde sa ešte dodnes dajú nájsť zaujímavé mineralogické vzorky. Zberateľskej obci by som rada predstavila lokalitu, o ktorej sa sporadicky pár informácii objavilo, ale bez rozsiahlejších fotografických príloh, čo považujem tiež za dôležitú výpovednú hodnotu. Reč je o lome Kremnica – Lúčky, ktorý sa nachádza po pravej strane štátnej cesty Kremnica – Lúčky priamo nad mestským kúpaliskom. Bol založený okolo roku 1930 za účelom ťažby stavebného kameňa. V starších prácach je lom nazývaný pod Šibeničným vrchom. Zámerne tento názov nepoužívam, nakoľko v nových turistických mapách už vrch nemá pomenovanie Šibeničný a môže dôjsť k zámene s blízkym Šibeničným vrchom pri Žiari nad Hronom. Vchod do lomu je pár metrov pred dopravnou značkou s označením konca mesta Kremnica. Lom je v súčasnosti mimo prevádzky, značne zarastený a na jeho atraktivite nepridá ani obydlie miestnych bezdomovcov, ktoré je v jeho areáli. Napriek tomu mám tuto lokalitu veľmi rada a každoročne ju monitorujem už od roku 2011. 

Stav lomu v roku 2011.

Celkový pohľad na lom, fotografia z roku 2011.

Geologické pomery na lokalite, mineralizácia. 

Lom je tvorený propylitizovaným andezitom a andezitovými porfýrmi. Z petrografického hľadiska sa jedná o pyroxenický a amfibolicko-pyroxenický andezit a andezitový porfýr. Komplex má zvyčajne masívny charakter (J. Lexa, R. Halouzka a M. Havrila, (1998): Geologická mapa Kremnických vrchov, Bratislava, GSSR). V minulosti na lokalite prebiehala ťažba stavebného kameňa. Andezit na stenách lomu výrazne zvetráva a padá do najnižších partií lomu. V početných puklinách sa vyskytuje bližšie nešpecifikovaná zeolitová mineralizácia, pekné ukážky kalcitu a číre xx krištálu. Ojedinele sa v dutinách objavujú veľmi pekné kryštály bieleho barytu do 5 mm. Napriek chudobnejšiemu zloženiu miestnej mineralizácie som v lome našla pekné zberateľské ukážky, ktoré tvoria podstatnú časť mojej zbierky kremnických minerálov. Kalcit patrí síce medzi bežné minerály, avšak vďaka jeho rôznorodosti náleží k často vyhľadávaným mineralogickým vzorkám. V lome sa môžeme stretnúť so 4 typmi kalcitu delenými na základe morfologických znakov:

1.)    kryštály kalcitu v podobe klenca

2.)    skalenoedrické kryštály

3.)    lištovité (tabuľkovité) kryštály

4.)    paralelné zrasty plochých klencových kryštálov, tzv. cvočkový kalcit

(M. Barok – Výskyt kryštalického kalcitu v lome Kremnica – Lúčky, Acta Montanistica Slovaca, 5/2000, 163-164).

Moje nálezy potvrdili ešte ďalšie dva predtým neuvádzané typy zrastov:

5.)    zrasty (spojky) klencových a prizmatických kryštálov

6.)    zrast skalenoedrického kryštálu zo spojkou klencového a prizmatického kryštálu

Zdvojčatený skalenoedrický kryštál kalcitu, veľkosť kryštálu je 48 mm.

Drúza skalenoedrického kalcitu, veľkosť vzorky je 9,1 x 6,2 cm.

Typická väčšia vzorka kryštalických zrastov kalcitu o veľkosti 12,1 x 8,7 cm.

Kalcit dvoch generácií, na starší skalenoedrický kryštál narastá mladší kryštál (spojka klenca a prizmatu), veľkosť kryštálu je 24 mm.

Paralelný zrast klencových kryštálov, tzv. cvočkovitý kalcit, veľkosť vzorky je 5,5 x 3,3 cm.

Kalcitová dutina v andezite, veľkosť celej vzorky je 13,7 x 10,2 cm. 

Dvojča skalenoedrického kryštálu kalcitu v dutine, veľkosť kryštálu je 32 mm.

Vzácnejší typ kalcitu na lokalite, spojky klencových a prizmatických kryštálov, šírka záberu je 29 mm.

Vlastný prieskum lomu, zber minerálov.

Lokalitu som prvý krát navštívila v roku 2011  v letnom období. Prvá návšteva nebola moc úspešná, boli veľmi vysoké teploty a prezerala som len sutinu v pravej časti lomu, kde bola očividne činnosť zberateľov najvyššia. Výsledkom bol len nález pár vzoriek malých kryštálov kalcitu. Zlom nastal v jesennom období, kedy som podrobne preskúmala celý lom. Vo vysokej tráve boli nádherné vzorky kalcitov, ktoré vypadli zo stien lomu. Práve vďaka pádu do porastu sa kryštály poškodili len minimálne a tieto vzorky považujem za najlepšie, aké sa mi tam podarilo nájsť. Na viacerých vzorkách sa vyskytujú dve generácie kalcitu. Prvá je potiahnutá slabou vrstvou limonitov a má nábehové hnedé až hnedo-červené farby, druhá generácia je mliečno biela, šedá až číra. Pri kryštalizácii v dutinách andezitov často dochádza na základe zmien fyzikálnych podmienok k vychýleniu jednotlivých kryštálov kalcitu z paralelného smeru. Preto niektoré vzorky vykazujú aj hypoparalelné zrasty. Neskôr sa mi podarilo nájsť aj vzorky cvočkovitého kalcitu, kde viaceré kryštály kalcitových klencov narastajú na seba v smere vertikálnej osi. Na najkrajších vzorkách kalcitu sa vyskytujú paralelné zrasty, kde na skalenoedrický kryštál nasadá ďalší kryštál, ktorého kryštalografické osi a plochy sú paralelné so skalenoédrom. V kryštalografickej terminológii ich označujeme zvyčajne ako monokryštály, i keď takýto monokryštál tvoria preukázateľne dva jedince. Tieto monokryštály sú najčastejšie potiahnuté vrstvou limonitu. Menej často sa vyskytujú aj spojky prizmatického kryštálu a klenca, skalenoedrické kryštály zdvojčatené podľa (0001) a dve generácie kalcitu, kde na starší skalenoedrický kryštál nasadá mladší kryštál vo forme spojky klencového a prizmatického kryštálu. Veľkosť kryštálov kalcitu a ich zrastov je priemerne 15 – 30 mm, v jednom prípade som našla kryštál veľký až 48 mm. Okrem najčastejšieho minerálu kalcitu sa v dutinách andezitov vyskytujú číre kryštály kremeňa, ktoré by sme mohli charakterizovať ako krištáľ. Tieto tvoria sporadicky šesťuholníkové prizmatické kryštály. Dosahujú veľkosť do 10 mm a sú často sprevádzané bližšie nešpecifikovanou zeolitovou mineralizáciou. Zeolity spolu s kremeňom vytvárajú efektné útvary, akoby minimalistické jaskynné priestory, ktoré vynikajú najmä pri makrofotografii. Úplne sporadicky sa v dutinách vyskytujú biele tabuľkovité kryštály barytu. Zvyčajne sú zoskupené v podobe dvoch až troch vedľa seba narastených kryštálov. Mne sa takúto vzorku podarilo nájsť len v jednom prípade. Druhú som získala na mineralogickej burze. Všetky minerály na fotografiách pochádzajú z mojej zbierky a okrem jednej vzorky sú aj z vlastných zberov.

Lištovité (tabuľkovité) kryštály kalcitu, šírka záberu je 36 mm.

Medzi najzaujímavejšie nálezy na lokalite patria práve takéto kryštály bieleho barytu, skupinka kryštálov má veľkosť 4,5 x 3,5 mm.

Môj najlepší nález xx krištálu v dutine so zeolitovou mineralizáciou, veľkosť kryštálu je 9 x 7 mm.

Dutina so zeolitovou mineralizáciou, rozmer dutiny  je 23 x 20,5 mm.

Krásna skupina tabuľkovitých kryštálov barytu získaná na mineralogickej burze od P. Cagáňa, veľkosť celej skupinky je 6 x 4,5 mm.

Najväčší vlastný nález dvojgeneračnej kalcitovej drúzy, rozmer vzorky  je 21,5 x 15,9 cm.

Záver.

Zber minerálov v opustenom lome je značne skomplikovaný bujnou vegetáciou a miestami aj navozeným stavebným odpadom, napriek tomu sa však jedná o veľmi zaujímavú lokalitu pre zberateľskú verejnosť. Je jedným z mála prístupných miest v Kremnici, kde sa dajú ešte nájsť pekné vzorky minerálov. Myslím, že hlavne zberatelia systému minerálov SR by vo svojej zbierke uvítali miestne vzorky ako hodnotný prínos pre ich zbierky. Pretože nielen kremnické podzemie bolo bohaté kvalitnými minerálmi, ale i na povrchu je čo skúmať. Pri návšteve lomu netreba zabúdať ani na bezpečnosť, steny lomu sú silne zvetrané a často dochádza k pádu skál zo stien na dno lomu. Andezit býva miestami veľmi ostrý, tak doporučujem aj kvalitné rukavice. Kalcity sú výborne štiepateľné podľa plôch klenca, preto treba sformátované vzorky dôkladne zabaliť pred transportom, inak hrozí poškodenie špičiek kryštálov. Do budúcna by bolo prospešné bližšie sa zaoberať aj chemickou analýzou zeolitovej mineralizácie a jej presným zložením. Myslím, že lokalita má stále čo ponúknuť a postupným zvetrávaním skalných stien sa budú objavovať stále nové vzorky na dne lomu. Nezabúdajme ale na to, že si po sebe treba vždy uviesť miesto do pôvodného stavu, zahrnúť výkop či odniesť odpadky. Len tak môžeme toto zaujímavé miesto zanechať aj budúcim zberateľom, aby sa oni rovnako ako my teraz mohli tešiť z nových nálezov.

Spojka klenca a prizmatu na skalenoédrickom kryštály kalcitu s povlakom limonitu, veľkosť kryštálu  je 29,5 x 19,0 mm.

Jeden z najväčších kryštálov kalcitu, jeho veľkosť je 32,5 mm.

Jedna z najkrajších a najväčšia drúza kalcitu priamo na lokalite.

Použitá literatúra a zdroje:

J. Mazúrek (1994): Lomy v kremnickej banskej oblasti a ich geomorfológia – Kmetianum, vlastivedný zborník Turčianskeho múzea č. 3, 259-270, Martin

M. Barok (2000): Výskyt kryštalického kalcitu v lome Kremnica – Lúčky, Acta Montanistica Slovaca, č.5, 163-164

J. Jahn (2004): Kalcit z lomu pod Šibeničným vrchom v Kremnici – Minerál č. 5, 377-378

J. Lexa, R. Halouzka a M. Havrila (1998): Geologická mapa Kremnických vrchov, Bratislava, GSSR

Internet: www.mineralogie.sci.muni.cz (morfológia kryštálových zrastov)

Text je autorským dielom E. Horníkovej, bol vydaný ako článok v časopise Minerál 2/2016. Je možné ho reprodukovať sú súhlasom autora ale nie vydávať za vlastné dielo.