Levický zlatý ónyx.

Levický poklad – zlatý ónyx.

     Určite ste už počuli o krásnom dekoračnom kameni, ktorý v minulosti preslávil Levice v podstate v celej Európe. Levický zlatý ónyx je v podstate ónyxový mramor bielo-zlato-žltej farby s medovým odtieňom, ktorý prechádza do travertínu žltkastej farby. Nakoľko sa tieto dve polohy hojne striedajú, vytvárajú nezameniteľný dekoračný kameň na všestranné použitie. V zahraničí by sme ho našli pod názvom „onyx d ´or“, teda zlatý ónyx.

                    Vrch Šiklóš (Vápnik), jedinečné nálezisko zlatého ónyxu.                                                    zdroj fotografie: http://www.geocaching.com/

                                            Bloky zlatého ónyxu priamo v lome.

                                             zdroj fotografie: http://zol.sk/

                                                

                                                                                              

                                                   Lom s výskytom zlatého ónyxu.

                                                zdroj fotografie: http://zol.sk/

    

     Vrch Šiklóš, nazývaný tiež Vápnik s nadmorskou výškou 274 m n. m. leží 4 km juhovýchodne od Levíc a je jednou z najväčších travertínových kôp na Slovensku a prvou lokalitou v našom článku. V dávnej minulosti sa na jeho území nachádzali teplejšie termálne pramene, z ktorých levický ónyx vznikal a i preto sa dosť líši od ostatných typov travertínov na území Slovenska. Pramene vychádzajú z veľkých hĺbok a sú nasýtené obrovským množstvom minerálnych látok, ktoré sa usadzujú v blízkosti výveru. Týmto procesom sa vytvára travertínová kopa s otvorom uprostred. Voda nasýtená takýmto vysokým obsahom minerálov vyteká z výveru a minerálne látky sa rýchlo usadzujú. Pokiaľ vložíme nejaký predmet do blízkosti prameňa, tento sa rýchlo obalí travertínom a nakonzervuje sa ním. Takýmto spôsobom vznikajú aj skameneliny rôznych druhov živočíchov a rastlín. V Tekovskom múzeu v Leviciach leží pod položkou 2971 unikátny nález. Pochádza z čias pleistocénu (štvrtohory) a je nespochybniteľným dôkazom výskytu korytnačky močiarnej – Emys orbicularis v Leviciach a širšom okolí. Tento vzácny nález sa skladá z dvoch častí, travertínu s odtlačkom panciera a so samotným výliatkom medzipancierovej dutiny. Teda zlatý ónyx nie je len krásnym dekoračným kameňom, ale aj pohrebiskom mnohých živočíchov a rastlín, ktoré sa práve vďaka nemu zachovali a je ich možné dnes identifikovať a študovať. V lome sa tiež našla čelusť a zuby nosorožca. Tieto a iné informácie sa ľudia môžu dozvedieť aj priamo na mieste z osadenej informačnej tabule.
     

   Obe fotografie zachytávajú nález č. 2971 - Emys orbicularis z Levického kameňolomu.     

   zdroj fotografií: Štefan Čambal, www.vivarista.sk  

     Výskyt zlatého ónyxu v kameňolome pri Leviciach je ojedinelý v celej západnej a strednej Európe a z celosvetového hľadiska je na poprednom mieste vďaka svojmu estetickému vzhľadu. Celkovo ónyxové mramory sú považované za nesmierne cennú surovinu a zaujímajú popredné miesta v kategórii dekoračných kameňov. Levický zlatý ónyx je bez sporu považovaný za najkrajší dekoračný kameň Slovenska.
     Druhá lokalita sa nachádza asi 2 km juhovýchodne od Levíc a tvorí ju ďalší lom, v ktorom je ťažba v súčasnosti už ukončená. Ako dôvod ukončenia ťažby bol udaný stručný dôvod, teda komplikovaná geologická situácia. Ďalším závažným problémom nepochybne bol aj fakt, že bloky ónyxu sa tiahli na súkromné parcely viníc. 
     Treťou lokalitu sú Ludanské vinice. Na častiach viníc sa nachádzajú roztrúsené travertínové bloky. Tento kameň bol ťažený začiatkom 20 stor. a jeho použitie bolo najmä v stavebníctve. V súčasnosti je táto lokalita zaniknutá, priestory bývalého lomu nezodpovední obyvatelia zaplnili odpadom. 
     Ako štvrtá je známa lokalita s názvom Margita a Ilona, kde bloky travertínu priamo zasahujú až do rekreačnej oblasti. Z geologických prác sa dozvedáme, že sa jedná o zaujímavý  mezoický karbonátový  komplex a jeho styk s travertínovými blokmi v povodí potoka Sikenica.

                                          Lokalita Margita a Ilona, Levice.

                                                 http://www.proma.sk/investicie/

     Piatou a najrozsiahlejšou lokalitou je Santovka. Tvorí ju rozsiahla travertínová kopa s okolím. Nachádza sa v strede obce asi 15 m od štátnej cesty zo smeru Levice - Šahy a patrí medzi prírodné pamiatky. Výška kopy je 4 m, dĺžka 20 m. Na mieste, kde dnes stojí miestne kúpalisko, boli v minulosti viaceré kopy, bohužiaľ však boli vážne poškodené pri osadzovaní bazénov. 

                                           Travertínová kopa - Santovka.

                                       zdroj fotografie: www.kamnavylet.sk

Na šiestej lokalite sú odkryvy travertínu v záreze na svahu medzi železničnou traťou a Západoslovenskými žriedlami a. s. Slatina. 
     Poslednou lokalitou sú Buzgovské lúky ležiace medzi obcami Bory a Santovka. Tvoria ju tri travertínové kopy, ktoré síce kedysi boli prírodnými pamiatkami, ale dnes už nepodliehajú žiadnemu stupňu ochrany vraj z dôvodu stratenej dokumentácie.
     Pre nás sú zaujímavé prvé dve lokality, pretože zlatý ónyx sa nachádza práve tam. Zvyšné lokality sú tvorené hlavne klasickým travertínom, nie odrodou zlatý ónyx.

                  

                         Levický zlatý ónyx - surovina                                      

 zdroj fotografie: http://www.mapysr.sk/atrakcia/levicky-zlaty-onyx

     V roku 1867 prešlo celé levické panstvo do vlastníctva rodiny Schoellerovcov, ktorí ako prví začali ťažiť pod vrchom Šiklóš. Nie však zlatý ónyx, ale klasický travertín na dláždenie ciest. Začiatkom 30-tych rokov 20. stor. prišiel do Levíc Jaroslav Vinduška, vlastník firmy „Československý kameňopriemysel Spišské Vlachy“. Zhruba v tom istom čase do mesta zavítala aj nemecká firma na výrobu panovníckych sarkofágov „Thust & comp“. Obe tieto firmy sa vrhli na skupovanie viníc, kde predpokladali výskyt zlatého ónyxu. Keďže vo viniciach sa ónyx nenachádzal v súvislej vrstve, ale vytváral veľké náhodné bloky, nedalo sa presne predpokladať, na ktorom pozemku sa bloky budú aj reálne nachádzať. To sa zistilo vždy až po odkúpení konkrétnej vinice a po jej prekopaní. Tento fakt sa však miestnym obyvateľom moc nepozdával a tak sa obe firmy predbiehali v ponúkaných sumách za pozemky, ktoré neraz boli také zaujímavé, že aj zarytých vinárov donútili predať svoje vinice.

     Ťažba ónyxu teda začala začiatkom minulého storočia a trvala neprerušene do 60-tych rokov 20. stor. Vtedy vznikol „Slovenský priemysel kameňa“, ktorý neskôr skrachoval a začiatkom mája 1992 vznikla spoločnosť „Zlatý ónyx Levice“ (ZOL), ktorá stále vyrába dekoračné predmety a interiérové a exteriérové doplnky nielen zo zlatého ónyxu, ale aj z ryolitu.

     Medzi najznámejšie výrobky zo zlatého ónyxu patrili písacie súpravy, lampy, misky, svietniky, ťažítka, vázy, popolníky, krížiky, rôzne cirkevné predmety, poháre, čaše a bol používaný na vonkajšie a vnútorné obklady budov. 
     

   Miska zo zlatého ónyxu - cena 183 Eur

         http://www.slov-ken.estranky.sk/

  

                                     Súprava zo zlatého ónyxu - cena 520 Eur                                                                                       http://www.slov-ken.estranky.sk/

     Ako vidíte aj z popiskov pod  fotografiami, tieto výrobky nie sú vôbec lacná záležitosť. Jeden z dôvodov je aj ten, že materiál je krehký a často sa láme. Nájsť blok vhodný na spracovanie dá trochu námahy a jeho spracovanie vyžaduje vysokú odbornú zručnosť.  
                                                                                                                            
      V roku 1952 postavili na Námestí hrdinov budovu pošty. Navonok budova pôsobí strohým dojmom, ale vo vnútri nastáva veľké prekvapenie. Celý vnútorný priestor budovy je totiž obložený práve levickým ónyxom. Žltkastá, belavá, jemnučko hnedá, oranžová a tmavo hnedá farba sa prelína žilkami a vytvára dojem, že obklad je zo vzácneho cudzokrajného dreva.                                                                          

                               Vnútorná časť budovy levickej pošty obloženej zlatým ónyxom.

                                                   zdroj fotografie: http://www.pohronie.sk/

        Na prelome roku 2014 a 2015 organizovalo Západoslovenské múzeum v Trnave výstavu minerálov, na ktorej bola okrem iného vystavená vitrína s výrobkami z levického ónyxu a s veľkou leštenou tabuľou z neho. Nakoľko osvetlenie nebolo moc vhodné a cez sklo sa fotografovalo obtiažne, vyhotovené fotografie nedosahujú vyššej kvality. Napriek tomu si myslím, že ako ilustračné zábery budú v tomto článku osožné a i z nich si môžete utvoriť obraz o kráse tohoto kameňa.

                   Výrobky zo zlatého ónyxu, Západoslovenské múzeum                                                                  foto: Eva Horníková

                 Výrobky zo zlatého ónyxu, Západoslovenské múzeum                                                                  foto: Eva Horníková

    

                        Detail kresby zlatého ónyxu, Západoslovenské múzeum                                                                  foto: Eva Horníková

     Pokiaľ sa bavíme o levickom zlatom ónyxe, nemali by sme opomenúť mladého sochára a výtvarníka Petra Bartu. V jeho sochárskej tvorbe okrem mramoru, alabastru a ónyxu z Pakistanu využíva často práve náš zlatý ónyx. Má na konte niekoľko celkom úspešných výstav. Ako sám vraví, práca so zlatým ónyxom je veľmi náročná, surovina je veľmi krehká, lámavá, možno ju spracovávať len brúsením a je vhodná hlavne na abstraktnú tvorbu, keďže napríklad tváre ľudí kvôli jeho spletitej kresbe nevynikajú. Z jeho portfólia vyberám dve sochy, ktoré mňa osobne najviac zaujali. Ak Vás jeho tvorba zaujala, odkaz na web je uvedený pod článkom.

                                              Zub hlúposti, 2014, výška 156 cm                                                                                   www.studiobarta.com

                                                Vzplanutie, 2010, výška 47 cm

                                                      www.studiobarta.com         

     Moja zbierka obsahuje zatiaľ dva exponáty práve z tohto dekoračného kameňa. Ako prvú som si zakúpila starožitnú "retro" lampičku, ktorej podložka a telo je vybrúsené z ónyxu. Kresba je veľmi jemná a ónyx má svetlú, bielo-žltú farbu. Na spodnej strane lampy je označenie "Andezitové kameňolomy, závod zlatý ónyx, Levice" a jej výroba je zrejme spred roku 1960. Jej cena bola 35 Eur a je kompletná vrátane pôvodného tienidla. 

                                Starožitná lampička zo zlatého ónyxu.                                                                                  foto: Eva Horníková

                                      Nápis na spodnej strane lampy.                                                                                       foto: Eva Horníková

   Neskôr sa mi podarilo získať prostredníctvom inzerátu kompletnú písaciu súpravu. Súprava obsahuje kalamár, nôž na listy, pečatidlo, brúsku a ťažítko. Jej cena bola 15 Eur. Ako vidieť aj z fotografií, je veľký rozdiel medzi ónyxom použitým na lampičku a na písaciu súpravu. Kým na lampičke je svetlý s jemnou kresbou, na súprave je kresba výrazná, farba je tmavo žltá až oranžová.  Tento rozdiel je zapríčinený tým, že každý blok suroviny mal iné farebné odtiene a inú kresbu. Týmto sa každý výrobok z levického zlatého ónyxu stáva nenapodobiteľným originálom, vhodným aj pre luxusné a reprezentačné priestory.                                              

   

     

                                    Písacia súprava z ónyxu.                                                                                                        foto: Eva Horníková

     Po otvorení hraníc na náš trh začali prúdiť výrobky zo zahraničia a v súčasnosti je náš trh plný výrobkov z pakistánskeho ónyxu. Pritom priamo v republike máme svetový unikát, akým levický zlatý ónyx nepochybne je. Napriek nepriaznivej situácii s jeho ťažbou, keď dnes patrí medzi takmer neobchodovateľné položky, verím, že stále budú existovať jednotlivci či menšie firmy, ktorý na túto suroviny nezanevrú a budú s ňou pracovať. Ak vlastníte po babičke, dedkovi či rodičoch nejaký výrobok z neho, určite si ho ponechajte, pretože je dosť veľký predpoklad, že v budúcnosti jeho cena ešte stúpne. A vždy keď sa naň pozriete, spomeňte si na krásnu levickú krajinu, kde ešte doteraz ležia bloky, ktorých čas ešte možno len príde aby nás svojím neopakovateľným zjavom potešili:-)

                                                  

Použitá literatúra: 
Geologická stavba a minerálne pramene okolia Levíc
Informácie z internetu:
www.zol.sk
www.ekonomika.sme.sk
www.sme.sk
www.pohronie.sk
www.vivarista.sk
www.nitra.sme.sk
Pozn: pri použitých fotografiách, ktoré nie sú mojim dielom je vždy informácia o ich pôvode