Obsidián z Brehova v rukách človeka už od praveku.

Úvod.

Obsidián sa často mylne považuje za nerast, i keď patrí medzi  výlevné horniny vzniknuté pri rýchlom utuhnutí žeravej lávy. Niektorí autori ho radia do skupiny tzv. mineraloidov, teda beztvarých anorganických látok bez kryštálovej štruktúry. Jeho alternatívny názov sopečné sklo tiež nie je správny. Vulkanické sklo však veľmi často tvorí viac ako ¾ objemu celej horniny. Brehov je malá dedinka v okrese Trebišov ležiaca vo Východoslovenskej nížine pod Veľkým vrchom. Obec bola sídlom kláštora minoritov a na jej južnej strane sa rozprestierali rozsiahle vinice. V maďarských listinách sa však stretávame s pôvodným názvom obce Imreg. Pre zberateľov je toto územie známe výskytom achátov nepravidelného tvaru, dosť podobné achátom z Kuzmíc. V súčasnosti sú však pekné nálezy achátov z povrchu skôr ojedinelé a je potrebné ich získavať zo žíl hlbšie pod ornicou. Medzi minerály nachádzajúce sa v širšom okolí obce patrí nepochybne aj obsidián, ktorému sa budem bližšie venovať v nasledujúcich riadkoch. 

Obsidiánové jadro o rozmeroch 8,2 x 6,7 x 3,4 cm a hmotnosti 258 g.

Geologická charakteristika lokality, pôvod obsidiánu.

Prvý geologický prieskum lokality vykonával Š. Janšák v roku 1935 ( o jeho práci sa zmieňujem aj nižšie v texte). Dospel k zisteniu, že pôvod obsidiánu je antropogénneho charakteru, teda nepochádza priamo z miesta nálezu, ale bol naň len transportovaný. Obrat nastal v roku 1995 pri ložiskovom geologickom prieskume, kde sa prieskumnými ryhami zistila poloha obsidiánov, ktoré už neboli na toto miesto transportované, ale priamo z neho pochádzali. Nachádzajú sa v polohe bielych kaolinických redeponovaných ílov – argilitov – po ryodacitoch a ich brekciách. Tieto íly pokrývajú naviate piesky o mocnosti do 2 metrov. Čo je dôležité je fakt, že sa tu našli len prírodné jadrá a hľuzy obsidiánu, na ktorých nie sú stopy po opracovaní. Priemerne majú okolo 5 cm a najväčšie kusy mali veľmi ojedinele aj viac ako 20 cm. Ich tvar je nepravidelný s prevládajúcimi izometrickými tvarmi. Vrtné práce potvrdili prítomnosť vulkanických skiel a sklovitých fácií, čo tiež dokladá primárny pôvod obsidiánu.

Obsidiánová industria – retušovaná čepeľ z hrán jadier, rozmery 7,4 x 4,2 x 2,0 cm a hmotnosť 62,4 g.

Kde sa nachádzal hlavný zdroj obsidiánu?

Po celom území Strednej Európy sa našlo veľké množstvo štiepanej kamennej industrie najmä z neolitu, ktoré boli pravekým človekom vyrobené z obsidiánu. Mnohí autori sa zaoberali tým, odkiaľ mohlo pochádzať také veľké množstvo vhodnej suroviny na ich výrobu. Trom z nich (O. Williams-Thorpe, S. E. Warren a J. G. Nandris) sa podarilo na základe obsahu stopových prvkov a vzácnych zemín rozdeliť obsidiánovú surovinu na tri oblasti, a to Karpaty 1 (juhovýchodné Slovensko v Zemplínskych vrchoch), Karpaty 2a a 2b (Maďarsko) a Karpaty 3 (Zakarpatská Ukrajina). Nás bude zaujímať oblasť Karpaty 1 ležiaca v Zemplínskych vrchoch. Citovaní autori študovali 264 kusov obsidiánu nájdených v strednej a východnej Európe a následnými analýzami preukázali, že až 242 kusov pochádzalo práve zo Slovenska. Stále ale ostávala nezodpovedaná otázka, z akej konkrétnej lokality mohlo pochádzať také veľké množstvo kvalitnej suroviny? A tak začal prevládať názor, že ten správny zdroj sa nachádza pri obci Viničky na južnom okraji Zemplínskych vrchov. Zberatelia však skoro zistili, že táto lokalizácia nebude správna. Jednak obsidiány z Viničiek sú malých rozmerov a tiež sú čierne a nepriesvitné s hladkým povrchom. Tieto vlastnosti sa vôbec nezhodovali s nájdenými industriami. Ako prví na túto vec upozornili geológovia B. Bouček a A. Přibyl, ktorí pri mapovaní Zemplínskych vrchov našli obsidiány vážiace skoro 1 kg a ktoré teda jednoznačne nemohli pochádzať z Viničiek. Začali sa teda prikláňať k názoru, že surovina nepochádza zo Slovenska ale zo susedného Maďarska. Geochemické výskumy však túto teóriu jednoznačne vyvrátili a ako výsledok bol určený neznámy zdroj na Slovensku. Dôležitým vodítkom v tejto problematike sa stala práca Š. Janšáka z roku 1935, v ktorej autor popisuje nález surových kusov obsidiánu aj väčších rozmerov západne od Brehova. Zdroj tejto suroviny bol umiestnený do severnej časti Zemplínskych vrchov. Neskôr bolo technickými prácami zistené, že práve v okolí Brehova sa nachádzajú početné polohy s hojnými úlomkami obsidiánov. Na overenie tejto teórie sa podujali A. Přichystal a P. Škrdla, ktorí uskutočnili prieskum a vlastné zbery suroviny na poli juhovýchodne od križovatky Zemplín – Cejkov – Brehov až po rieku Ošvu a na dvoch miestach západne od obce Brehov. Prieskumy v teréne jednoznačne ukázali, že sa v uvedených miestach nachádza nielen vhodná obsidiánová surovina, ale našli sa i početné štiepané kamenné industrie. Autori štúdie našli dokonca obsidiánové jadro o veľkosti 21 x 12 x 10,5 cm a o hmotnosti až 2,59 kg! Predpokladá sa, že aj gigantické obsidiány zo známeho nálezu v Nyírlugose v Maďarsku pochádzajú práve z okolia Brehova. Rýchla gamma aktivačná analýza rovnako potvrdila, že pochádzajú zo Slovenska. Dnes už je však jasné, že predpoklady maďarských autorov o pôvode suroviny z Viničiek neboli správne. Jasne to dokazuje nielen veľkosť obsidiánových jadier, ale aj ich hlboká skulptácia povrchu, ktorá sa vo Viničkách nevyskytuje. Najpravdepodobnejšie teda je, že tým kľúčovým zdrojom všetkej obsidiánovej suroviny je priestor v okolí rieky Ošvy, ktorý je zhruba vymedzený obcami Brehov, Cejkov a Zemplín. Obsidiány pochádzajú zrejme zo sekundárneho zdroja umiestneného vo fluviálnych sedimentoch uvedenej riečky. 

Obsidiánová industria – retušovaný úštep s typickou páskovanou štruktúrou v protisvetle.

Štiepaná kamenná industria v okolí Brehova.

Počas archeologického prieskumu lokality Pod Veľkým vrchom v roku 2002 bolo nájdených 148 kusov štiepanej kamennej industrie. Z tohto počtu až 137 kusov je vyhotovených z obsidiánu. Medzi najpočetnejšie nástroje patria úštepy, menšie percento tvoria čepele a tzv. „łuszcznie“, čo sú v podstate odštepovače, dlátovité alebo pretínacie nástroje. Tieto môžu byť retušované a neretušované. Retuš je vlastne sekundárna úprava hrán týchto industrií, aby boli čo najostrejšie. Je dôležitým poznávacím znakom štiepaných kamenných industrií. Prevádza sa odlupovaním jemných šupiniek z hrán suroviny, čo slúži nielen k väčšej ostrosti nástroja, ale mu aj dáva finálnu tvarovú podobu. Keďže väčšina úštepov má zachovanú aj pôvodnú kôru, môžeme predpokladať, že surovina sa spracovávala priamo v osade. Z nich sa vyrábali nástroje ako retušované úštepy, čepele a dlátovité či pretínacie nástroje. Od miestneho zberateľa mám v zbierke čepeľ z hrán jadier, odštepovač a retušované úštepy. Retuš na nástrojoch je prevedená naozaj precízne a hrany sú veľmi ostré aj v súčasnosti. I keď to tak na prvý pohľad možno nepôsobí, technika štiepania a výroby nástrojov bola dôkladne premyslená a tieto vykazujú vysoký stupeň opracovania. Nálezy nástrojov v oblasti Brehova môžeme zaradiť do neolitu – bukovohorskej kultúry a eneolitu – badenskej kultúry. 

Obsidiánová industria – odštepovače, retušované úštepy, čepeľ, úštepové jadrá, dĺžka najväčšieho úštepu je 6,7 cm

Využitie obsidiánovej suroviny v šperkárstve.

 

Lokalita Brehov predstavuje cenné nálezisko krásnych obsidiánových hľúz s hlbokou skulptáciou povrchu, miestami pripomínajúcou juhočeské vltavíny. Najväčší kus v mojej zbierke má 8,2 x 6,7 x 3,4 cm a váži 258 g. Je to krásna neporušená hrudka typická pre túto lokalitu. Našli sa však i väčšie kusy, bohužiaľ pri nich sa často stáva, že sú poškodené. Ale práve nálezy menej estetických a poškodených vzoriek (najmä vplyvom poľnohospodárskej techniky) sú vhodné pre klenotnícke spracovanie. Pri presvietení suroviny zisťujeme, že je priehľadná až miestami priesvitná so zaujímavou páskovanou štruktúrou, kde sa striedajú tmavšie vrstvy so svetlo šedými. V súčasnosti sa práve zásluhou alternatívnych šperkárov pracujúcich aj s domácimi minerálmi dostávajú na trh šperky s obsidiánom z Brehova či Viničiek. Potešujúce je, že sa našli viacerí slovenskí šperkári, ktorí brehovský obsidián spracovávajú technikou štiepania podobnou ako v neolite. Takto vytvorené tvary (srdiečka, hroty šípov a iné) osádzajú šetrným spôsobom do úchytiek zo striebra či zlata. Využívajú tiež aj prírodné surové úštepy, ktoré sú vsadené do strieborného lôžka. Pozitívne je, že ich šperky majú svojich priaznivcov a tak sa brehovský obsidián dostáva aj za hranice miestneho regiónu. Pre tých náročnejších je tu aj možnosť fazetovaných výbrusov. Surovina je na tento typ spracovania vhodná, je možné zhotovovať aj výbrusy väčších rozmerov nad 1,5 cm. V mojej zbierke sa nachádzajú dva fazetované výbrusy o váhe 81,08 ct. a 50,78 ct. V protisvetle najlepšie vyniká jeho pekná vnútorná štruktúra a takéto výbrusy je rovnako možné osádzať do striebra či zlata. Aby sa krása obsidiánu mohla naplno prejaviť, potrebujeme skúseného brusiča, ktorý presne a dôkladne vybrúsi všetky fazety. Videla som výbrusy, ktoré neboli zhotovené presne, hrany neboli pravidelné a lom svetla v kameni bol tým pádom narušený. Platí tu pravidlo, že kvalitná práca nie je lacná, čiže pokiaľ chceme naozaj dokonalý výbrus, musíme si priplatiť. Výsledný efekt za to určite stojí a je až neuveriteľné, ako sa nevzhľadná tmavá hrudka premení na ozajstný zbierkový či šperkový skvost. Je veľká škoda, že surovina napriek svojej kvalite je málo známa a brúsi sa naozaj len veľmi sporadicky.

Fazetovaný obsidián, brus roháček – stupňovec, 81,08 ct., rozmery 31,5 x 23,5 x 16,6 mm.

Fazetovaný obsidián, brus roháček – stupňovec, 7,0 ct., rozmery 18,0 x 10,05 x 5,5 mm.

Trojica fazetovaných obsidiánov, roháček – stupňovec 81,08 ct., briliant - Pantloch 50,78 ct. a roháček – stupňovec 7,0 ct.

Poďakovanie.

Záverom by som rada poďakovala miestnym zberateľom, od ktorých som všetky vzorky obsidiánov na fotografiách získala pre svoju zbierku i tento článok. Veľká vďaka tiež patrí brusičovi drahých kameňov D.  Kempnému, ktorý sa podujal brúsiť túto netradičnú surovinu.

Použitá literatúra:

Selley C. Richard, Cocks M. Robin,  Plimer R. Ian (2005): Encyclopedia of geology - vol. 3, Elsevier Academic Press, Amsterdam, 267-276

Přichystal A., Škrdla P. (2014) – Slovenská archeológia: Kde ležal hlavný zdroj obsidiánu v praveku Strednej  Európy?, č. 2/2014, s. 215-226

Soják M. (2013) – Prehľad výskumov 54-1, Brno, 2013, s. 99-109

Kobulský J., Žecová K., Gazdačko Ľ., Bačo P., Bačová Z., Maglay J., Petro Ľ., Šesták P., (2014): Sprievodca ku geologicko-náučnej mape Zemplínskych vrchov 1:50 000, s. 24

Zdroje z internetu:

www.obecbrehov.sk

Text je autorským dielom E. Horníkovej, bol vydaný ako článok v časopise Minerál 4/2016. Je možné ho reprodukovať sú súhlasom autora ale nie vydávať za vlastné dielo.