Chalcedóny a jaspisy z Banskej Štiavnice ako alternatívna šperkárska surovina.

     Chalcedón ako zaujímavá odroda kremeňa bol v banskoštiavnickom regióne známy z viacerých lokalít. Asi najkrajšie ukážky pochádzajú zo štôlne Valašská, kde chalcedón tvorí nátekovité agregáty na kryštáloch kremeňa. Na našom území patrí chalcedón medzi bežnejšie drahé kamene, tvorí kôry a vrstvy s typickým ľadvinovitým povrchom a mliečnym až zakaleným sfarbením. V tomto článku by som sa chcela zamerať na menej atraktívnu, zato však veľmi kvalitnú chalcedónovú surovinu z lokality Kremenisko. 

chalcedón, Banská Štiavnica, Kremenisko, šírka záberu 10 cm 

chalcedón v andezite leštený z Kremeniska, 6,4 x 3,0 cm, brúsil J. Holečko 

     Z geologického hľadiska sa lokalita skladá z lávových prúdov pyroxenicko - biotiticko – amfibolického a biotiticko – amfibolického andezitu, ktorý je nepravidelnej blokovej odlúčnosti, zrnitosti 2-5 mm s prejavmi autometamorfnej hematitizácie. Hruboporfyrický biotiticko – amfibolický andezit obsahuje výrastlice plagioklasu (3-5mm, 20-25 %), hnedého až hnedo-zeleného amfibolu (2-7mm, 3-6 %), biotitu (13 mm, 1-4 %), hyperstenu (1-2mm, 0,5-2 %), akcesorického augitu (do 0,5 mm) a akcesorického titanomagnetitu (do 0,4 mm) v základnej hmote.

chalcedón v andezite leštený z Kremeniska, 6,2 x 3,2 cm, brúsil J. Holečko

     Všetky minerály vo fotografickej prílohe pochádzajú z vlastného zberu z rokov 1996-2000, teda počas mojich štúdií v tomto baníckom meste. Lokalitu mi prvý krát ukázal pán profesor Pavol Burda a v tých časoch sa jednalo o malé políčko, kde najmä po orbe dochádzalo zásahom poľnohospodárskej techniky k odkryvu andezitového žilného telesa s akumuláciami chalcedónu. V súčasnej dobe je lokalita bohužiaľ zatrávnená a tak možnosti zberu sú značne skomplikované. Predpokladám však, že i na iných poliach v okolí je možné podobné vzorky zbierať, mne sa podarilo nájsť malé úlomky totožnej suroviny v širšom okolí. Chalcedón vytvára dutiny s jemne ľadvinovitým povrchom v andezite. Pred rokom 1996 sa počas školskej exkurzie žiakov SPŠ S. Mikovíniho podaril nález dutiny veľkej ako ľudská hlava s nádhernou výplňou ľadvinovitého chalcedónu, zrejme najunikátnejší známy nález z tejto lokality. Dutina bola bohužiaľ rozbitá na niekoľko častí a rozdelená medzi účastníkov výletu. Príjemné prekvapenia prichádzajú po rozrezaní navonok nie až tak atraktívnej suroviny, ktorá po vyleštení vyniká jemnou kresbou vrstvičiek chalcedónu a veľmi príjemnou belasou farbou. Surovina je veľmi kvalitná, bez pórov, nepraská a vykazuje po vyleštení zrkadlový lesk. Veľmi estetické sú vzorky, kde po vyleštení je spolu s chalcedónom aj materská hornina andezit, v ktorej sú jemno zelené vrastlice olivínu, miestami až 0,5 cm veľké. V mojej zbierke sa nachádza fantasy výbrus z takejto vzorky v šperkovej kvalite, ktorý mi vybrúsil český brusič drahých kameňov Stanislav Winkelhofer. Podobné výbrusy by bolo možné osádzať do zlata či striebra. Hlavnou výhodou je, že práve chalcedónové plátky, ktoré nie sú v mineralogických zbierkach estetické, sú možné pre takéto použitie. V poslednej dobe je v šperkárstve zaznamenaný dopyt po netypických, ručne vyhotovených šperkoch s drahými kameňmi. Banská Štiavnica sa síce preslávila nádhernými drúzami rudných i nerudných minerálov, ale v prínose pre šperkárstvo stále nejako pokrivkáva. Možno práve chalcedóny z Kremeniska budú v budúcnosti súčasťou novodobého alternatívneho šperku. Vzhľadom k malým množstvám suroviny predpokladám však len využitie sporadické, zato však nemenej atraktívne.

fantasy kabošon chalcedónu z Kremeniska, 4,2 x 1,2 x 0,3 cm, brúsil S. Winkelhofer 

detail andezitu s vrastlicami olivínu z Kremeniska, najväčšie zrno olivínu má 0,5 cm 

     Jaspis je skrytokryštalická odroda kremeňa, ktorú tvorí zmes chalcedónu, kremeňa a opálu, so širokou škálou pestrofarebnosti, ktorá je dôsledkom minerálnych i chemických prímesí. V banskoštiavnickom regióne je známy hlavne z okolia vyhasnutej sopky Kalvárie, kde sa spolu s chalcedónom nachádza v masívnom čadiči. Vo väčšom množstve sa však nachádza aj pri sídlisku Drieňová. Lokalita sa nachádza práve za týmto sídliskom, súradnice GPS sú 48°27'15.67"N, 18°55'11.16"E. 

jaspis v andezite, Banská Štiavnica, Drieňová, 6,5 x 5,0 cm 

jaspis leštený, Banská Štiavnica, Drieňová, 10,5 x 7,0 cm, brúsil J. Holečko

     Po geologickej stránke je lokalita rovnako ako Kremenisko zložená najmä z biotiticko – amfibolického andezitu s rovnakými parametrami ako už bolo uvedené.   Vyskytuje sa tu viac sfarbení jaspisovej suroviny, od krvavo červených vzoriek po hrdzavo červené až hnedasté. Samozrejme, najkrajšie sú práve jaspisy s krvavočerveným sfarbením, ktorými miestami prerastajú tenké svetlé kremenné žilky. Tieto sa vyznačujú menšou pórovitosťou a krehkosťou a spravidla lastúrnatým lomom. Naopak jaspisy hrdzavo červené až hnedasté majú póry väčšie, častejšie praskajú a sú na rez najmenej vhodné. Na lokalite sa nachádzajú aj veľké balvany jaspisu ťažké niekoľko desiatok kg, nájsť kvalitnejšiu surovinu však dá trochu námahy. Dokonca sú známe aj nálezy jaspisov s červeno – zeleným sfarbením, ktoré sa mne však nájsť nepodarilo. Skúšobné výbrusy šperkových fantasy kabošonov sú vyhotovené z dvoch typov suroviny, prvou je takmer bezpórovitá jaspisová hmota a druhou hmota obsahujúca póry do cca 0,5 cm. Druhá surovina praskala ale nakoniec sa aj z nej výbrus podaril, prvá surovina bola bezproblémová a vybrúsená na prvý pokus. Zaujímavým javom na niektorých vzorkách sú dutinky vyplnené mikroskopickými kryštálmi kremeňa (pod 0,5 mm), ktoré po naleštení finálnej vzorky vykazujú krásny lesk. Na rozdiel od tenkých chalcedónových plátkov je z jaspisov možné brúsiť a leštiť väčšie bloky slúžiace aj ako dekoračné kamene podobne ako napríklad acháty. Nakoľko je pomerne veľké množstvo kvalitnej suroviny stále na lokalite a iste i v okolí, mohli by v budúcnosti práve jaspisové výbrusy oživiť mineralogické zbierky a znamenať tiež prínos ako nový šperkový a dekoračný kameň z banskoštiavnického regiónu.

fantasy kabošon jaspisu z Drieňovej, 3,0 x 1,5 x 0,8 cm, brúsil J. Holečko 

fantasy kabošon jaspisu z Drieňovej, 3,0 x 1,8 x 0,3 cm, brúsil S. Winkelhofer 

     Záverom by som rada poďakovala Stanislavovi Winkelhoferovi a Jánovi Holečkovi, ktorí brúsili všetky minerály na fotografiách.

detail kresby štiavnického jaspisu, šírka záberu 5,0 cm 

jaspis leštený, Banská Štiavnica, Drieňová, 9,5 x 6,0 cm, brúsil J. Holečko

Zdroje informácií:

M. Barok, V. Tichý – Drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky, 2002

R. Ďuďa, D. Ozdín – Minerály Slovenska, 2012

M. Koděra – Topografická mineralógia Slovenska, 1990

Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska, mierka 1 : 50 000

Text je autorským dielom E. Horníkovej, bol vydaný ako článok v časopise Minerál 5/2015. Je možné ho reprodukovať sú súhlasom autora ale nie vydávať za vlastné dielo.