Chalcedóny a jaspisy z Banskej Štiavnice ako alternatívna šperkárska surovina.

     Chalcedón ako zaujímavá odroda kremeňa bol v banskoštiavnickom regióne známy z viacerých lokalít. Asi najkrajšie ukážky pochádzajú zo štôlne Valašská, kde chalcedón tvorí nátekovité agregáty na kryštáloch kremeňa. Na našom území patrí chalcedón medzi bežnejšie drahé kamene, tvorí kôry a vrstvy s typickým ľadvinovitým povrchom a mliečnym až zakaleným sfarbením. V tomto článku by som sa chcela zamerať na menej atraktívnu, zato však veľmi kvalitnú chalcedónovú surovinu z lokality Kremenisko. 

chalcedón, Banská Štiavnica, Kremenisko, šírka záberu 10 cm 

chalcedón v andezite leštený z Kremeniska, 6,4 x 3,0 cm, brúsil J. Holečko 

     Z geologického hľadiska sa lokalita skladá z lávových prúdov pyroxenicko - biotiticko – amfibolického a biotiticko – amfibolického andezitu, ktorý je nepravidelnej blokovej odlúčnosti, zrnitosti 2-5 mm s prejavmi autometamorfnej hematitizácie. Hruboporfyrický biotiticko – amfibolický andezit obsahuje výrastlice plagioklasu (3-5mm, 20-25 %), hnedého až hnedo-zeleného amfibolu (2-7mm, 3-6 %), biotitu (13 mm, 1-4 %), hyperstenu (1-2mm, 0,5-2 %), akcesorického augitu (do 0,5 mm) a akcesorického titanomagnetitu (do 0,4 mm) v základnej hmote.

chalcedón v andezite leštený z Kremeniska, 6,2 x 3,2 cm, brúsil J. Holečko

     Všetky minerály vo fotografickej prílohe pochádzajú z vlastného zberu z rokov 1996-2000, teda počas mojich štúdií v tomto baníckom meste. Lokalitu mi prvý krát ukázal pán profesor Pavol Burda a v tých časoch sa jednalo o malé políčko, kde najmä po orbe dochádzalo zásahom poľnohospodárskej techniky k odkryvu andezitového žilného telesa s akumuláciami chalcedónu. V súčasnej dobe je lokalita bohužiaľ zatrávnená a tak možnosti zberu sú značne skomplikované. Predpokladám však, že i na iných poliach v okolí je možné podobné vzorky zbierať, mne sa podarilo nájsť malé úlomky totožnej suroviny v širšom okolí. Chalcedón vytvára dutiny s jemne ľadvinovitým povrchom v andezite. Pred rokom 1996 sa počas školskej exkurzie žiakov SPŠ S. Mikovíniho podaril nález dutiny veľkej ako ľudská hlava s nádhernou výplňou ľadvinovitého chalcedónu, zrejme najunikátnejší známy nález z tejto lokality. Dutina bola bohužiaľ rozbitá na niekoľko častí a rozdelená medzi účastníkov výletu. Príjemné prekvapenia prichádzajú po rozrezaní navonok nie až tak atraktívnej suroviny, ktorá po vyleštení vyniká jemnou kresbou vrstvičiek chalcedónu a veľmi príjemnou belasou farbou. Surovina je veľmi kvalitná, bez pórov, nepraská a vykazuje po vyleštení zrkadlový lesk. Veľmi estetické sú vzorky, kde po vyleštení je spolu s chalcedónom aj materská hornina andezit, v ktorej sú jemno zelené vrastlice olivínu, miestami až 0,5 cm veľké. V mojej zbierke sa nachádza fantasy výbrus z takejto vzorky v šperkovej kvalite, ktorý mi vybrúsil český brusič drahých kameňov Stanislav Winkelhofer. Podobné výbrusy by bolo možné osádzať do zlata či striebra. Hlavnou výhodou je, že práve chalcedónové plátky, ktoré nie sú v mineralogických zbierkach estetické, sú možné pre takéto použitie. V poslednej dobe je v šperkárstve zaznamenaný dopyt po netypických, ručne vyhotovených šperkoch s drahými kameňmi. Banská Štiavnica sa síce preslávila nádhernými drúzami rudných i nerudných minerálov, ale v prínose pre šperkárstvo stále nejako pokrivkáva. Možno práve chalcedóny z Kremeniska budú v budúcnosti súčasťou novodobého alternatívneho šperku. Vzhľadom k malým množstvám suroviny predpokladám však len využitie sporadické, zato však nemenej atraktívne.

fantasy kabošon chalcedónu z Kremeniska, 4,2 x 1,2 x 0,3 cm, brúsil S. Winkelhofer 

detail andezitu s vrastlicami olivínu z Kremeniska, najväčšie zrno olivínu má 0,5 cm 

     Jaspis je skrytokryštalická odroda kremeňa, ktorú tvorí zmes chalcedónu, kremeňa a opálu, so širokou škálou pestrofarebnosti, ktorá je dôsledkom minerálnych i chemických prímesí. V banskoštiavnickom regióne je známy hlavne z okolia vyhasnutej sopky Kalvárie, kde sa spolu s chalcedónom nachádza v masívnom čadiči. Vo väčšom množstve sa však nachádza aj pri sídlisku Drieňová. Lokalita sa nachádza práve za týmto sídliskom, súradnice GPS sú 48°27'15.67"N, 18°55'11.16"E. 

jaspis v andezite, Banská Štiavnica, Drieňová, 6,5 x 5,0 cm 

jaspis leštený, Banská Štiavnica, Drieňová, 10,5 x 7,0 cm, brúsil J. Holečko

     Po geologickej stránke je lokalita rovnako ako Kremenisko zložená najmä z biotiticko – amfibolického andezitu s rovnakými parametrami ako už bolo uvedené.   Vyskytuje sa tu viac sfarbení jaspisovej suroviny, od krvavo červených vzoriek po hrdzavo červené až hnedasté. Samozrejme, najkrajšie sú práve jaspisy s krvavočerveným sfarbením, ktorými miestami prerastajú tenké svetlé kremenné žilky. Tieto sa vyznačujú menšou pórovitosťou a krehkosťou a spravidla lastúrnatým lomom. Naopak jaspisy hrdzavo červené až hnedasté majú póry väčšie, častejšie praskajú a sú na rez najmenej vhodné. Na lokalite sa nachádzajú aj veľké balvany jaspisu ťažké niekoľko desiatok kg, nájsť kvalitnejšiu surovinu však dá trochu námahy. Dokonca sú známe aj nálezy jaspisov s červeno – zeleným sfarbením, ktoré sa mne však nájsť nepodarilo. Skúšobné výbrusy šperkových fantasy kabošonov sú vyhotovené z dvoch typov suroviny, prvou je takmer bezpórovitá jaspisová hmota a druhou hmota obsahujúca póry do cca 0,5 cm. Druhá surovina praskala ale nakoniec sa aj z nej výbrus podaril, prvá surovina bola bezproblémová a vybrúsená na prvý pokus. Zaujímavým javom na niektorých vzorkách sú dutinky vyplnené mikroskopickými kryštálmi kremeňa (pod 0,5 mm), ktoré po naleštení finálnej vzorky vykazujú krásny lesk. Na rozdiel od tenkých chalcedónových plátkov je z jaspisov možné brúsiť a leštiť väčšie bloky slúžiace aj ako dekoračné kamene podobne ako napríklad acháty. Nakoľko je pomerne veľké množstvo kvalitnej suroviny stále na lokalite a iste i v okolí, mohli by v budúcnosti práve jaspisové výbrusy oživiť mineralogické zbierky a znamenať tiež prínos ako nový šperkový a dekoračný kameň z banskoštiavnického regiónu.

fantasy kabošon jaspisu z Drieňovej, 3,0 x 1,5 x 0,8 cm, brúsil J. Holečko 

fantasy kabošon jaspisu z Drieňovej, 3,0 x 1,8 x 0,3 cm, brúsil S. Winkelhofer 

     Záverom by som rada poďakovala Stanislavovi Winkelhoferovi a Jánovi Holečkovi, ktorí brúsili všetky minerály na fotografiách.

detail kresby štiavnického jaspisu, šírka záberu 5,0 cm 

jaspis leštený, Banská Štiavnica, Drieňová, 9,5 x 6,0 cm, brúsil J. Holečko

Zdroje informácií:

M. Barok, V. Tichý – Drahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky, 2002

R. Ďuďa, D. Ozdín – Minerály Slovenska, 2012

M. Koděra – Topografická mineralógia Slovenska, 1990

Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska, mierka 1 : 50 000

Text je autorským dielom E. Horníkovej, bol vydaný ako článok v časopise Minerál 5/2015. Je možné ho reprodukovať sú súhlasom autora ale nie vydávať za vlastné dielo. 

Obsidián z Brehova v rukách človeka už od praveku.

Úvod.

Obsidián sa často mylne považuje za nerast, i keď patrí medzi  výlevné horniny vzniknuté pri rýchlom utuhnutí žeravej lávy. Niektorí autori ho radia do skupiny tzv. mineraloidov, teda beztvarých anorganických látok bez kryštálovej štruktúry. Jeho alternatívny názov sopečné sklo tiež nie je správny. Vulkanické sklo však veľmi často tvorí viac ako ¾ objemu celej horniny. Brehov je malá dedinka v okrese Trebišov ležiaca vo Východoslovenskej nížine pod Veľkým vrchom. Obec bola sídlom kláštora minoritov a na jej južnej strane sa rozprestierali rozsiahle vinice. V maďarských listinách sa však stretávame s pôvodným názvom obce Imreg. Pre zberateľov je toto územie známe výskytom achátov nepravidelného tvaru, dosť podobné achátom z Kuzmíc. V súčasnosti sú však pekné nálezy achátov z povrchu skôr ojedinelé a je potrebné ich získavať zo žíl hlbšie pod ornicou. Medzi minerály nachádzajúce sa v širšom okolí obce patrí nepochybne aj obsidián, ktorému sa budem bližšie venovať v nasledujúcich riadkoch. 

Obsidiánové jadro o rozmeroch 8,2 x 6,7 x 3,4 cm a hmotnosti 258 g.

Geologická charakteristika lokality, pôvod obsidiánu.

Prvý geologický prieskum lokality vykonával Š. Janšák v roku 1935 ( o jeho práci sa zmieňujem aj nižšie v texte). Dospel k zisteniu, že pôvod obsidiánu je antropogénneho charakteru, teda nepochádza priamo z miesta nálezu, ale bol naň len transportovaný. Obrat nastal v roku 1995 pri ložiskovom geologickom prieskume, kde sa prieskumnými ryhami zistila poloha obsidiánov, ktoré už neboli na toto miesto transportované, ale priamo z neho pochádzali. Nachádzajú sa v polohe bielych kaolinických redeponovaných ílov – argilitov – po ryodacitoch a ich brekciách. Tieto íly pokrývajú naviate piesky o mocnosti do 2 metrov. Čo je dôležité je fakt, že sa tu našli len prírodné jadrá a hľuzy obsidiánu, na ktorých nie sú stopy po opracovaní. Priemerne majú okolo 5 cm a najväčšie kusy mali veľmi ojedinele aj viac ako 20 cm. Ich tvar je nepravidelný s prevládajúcimi izometrickými tvarmi. Vrtné práce potvrdili prítomnosť vulkanických skiel a sklovitých fácií, čo tiež dokladá primárny pôvod obsidiánu.

Obsidiánová industria – retušovaná čepeľ z hrán jadier, rozmery 7,4 x 4,2 x 2,0 cm a hmotnosť 62,4 g.

Kde sa nachádzal hlavný zdroj obsidiánu?

Po celom území Strednej Európy sa našlo veľké množstvo štiepanej kamennej industrie najmä z neolitu, ktoré boli pravekým človekom vyrobené z obsidiánu. Mnohí autori sa zaoberali tým, odkiaľ mohlo pochádzať také veľké množstvo vhodnej suroviny na ich výrobu. Trom z nich (O. Williams-Thorpe, S. E. Warren a J. G. Nandris) sa podarilo na základe obsahu stopových prvkov a vzácnych zemín rozdeliť obsidiánovú surovinu na tri oblasti, a to Karpaty 1 (juhovýchodné Slovensko v Zemplínskych vrchoch), Karpaty 2a a 2b (Maďarsko) a Karpaty 3 (Zakarpatská Ukrajina). Nás bude zaujímať oblasť Karpaty 1 ležiaca v Zemplínskych vrchoch. Citovaní autori študovali 264 kusov obsidiánu nájdených v strednej a východnej Európe a následnými analýzami preukázali, že až 242 kusov pochádzalo práve zo Slovenska. Stále ale ostávala nezodpovedaná otázka, z akej konkrétnej lokality mohlo pochádzať také veľké množstvo kvalitnej suroviny? A tak začal prevládať názor, že ten správny zdroj sa nachádza pri obci Viničky na južnom okraji Zemplínskych vrchov. Zberatelia však skoro zistili, že táto lokalizácia nebude správna. Jednak obsidiány z Viničiek sú malých rozmerov a tiež sú čierne a nepriesvitné s hladkým povrchom. Tieto vlastnosti sa vôbec nezhodovali s nájdenými industriami. Ako prví na túto vec upozornili geológovia B. Bouček a A. Přibyl, ktorí pri mapovaní Zemplínskych vrchov našli obsidiány vážiace skoro 1 kg a ktoré teda jednoznačne nemohli pochádzať z Viničiek. Začali sa teda prikláňať k názoru, že surovina nepochádza zo Slovenska ale zo susedného Maďarska. Geochemické výskumy však túto teóriu jednoznačne vyvrátili a ako výsledok bol určený neznámy zdroj na Slovensku. Dôležitým vodítkom v tejto problematike sa stala práca Š. Janšáka z roku 1935, v ktorej autor popisuje nález surových kusov obsidiánu aj väčších rozmerov západne od Brehova. Zdroj tejto suroviny bol umiestnený do severnej časti Zemplínskych vrchov. Neskôr bolo technickými prácami zistené, že práve v okolí Brehova sa nachádzajú početné polohy s hojnými úlomkami obsidiánov. Na overenie tejto teórie sa podujali A. Přichystal a P. Škrdla, ktorí uskutočnili prieskum a vlastné zbery suroviny na poli juhovýchodne od križovatky Zemplín – Cejkov – Brehov až po rieku Ošvu a na dvoch miestach západne od obce Brehov. Prieskumy v teréne jednoznačne ukázali, že sa v uvedených miestach nachádza nielen vhodná obsidiánová surovina, ale našli sa i početné štiepané kamenné industrie. Autori štúdie našli dokonca obsidiánové jadro o veľkosti 21 x 12 x 10,5 cm a o hmotnosti až 2,59 kg! Predpokladá sa, že aj gigantické obsidiány zo známeho nálezu v Nyírlugose v Maďarsku pochádzajú práve z okolia Brehova. Rýchla gamma aktivačná analýza rovnako potvrdila, že pochádzajú zo Slovenska. Dnes už je však jasné, že predpoklady maďarských autorov o pôvode suroviny z Viničiek neboli správne. Jasne to dokazuje nielen veľkosť obsidiánových jadier, ale aj ich hlboká skulptácia povrchu, ktorá sa vo Viničkách nevyskytuje. Najpravdepodobnejšie teda je, že tým kľúčovým zdrojom všetkej obsidiánovej suroviny je priestor v okolí rieky Ošvy, ktorý je zhruba vymedzený obcami Brehov, Cejkov a Zemplín. Obsidiány pochádzajú zrejme zo sekundárneho zdroja umiestneného vo fluviálnych sedimentoch uvedenej riečky. 

Obsidiánová industria – retušovaný úštep s typickou páskovanou štruktúrou v protisvetle.

Štiepaná kamenná industria v okolí Brehova.

Počas archeologického prieskumu lokality Pod Veľkým vrchom v roku 2002 bolo nájdených 148 kusov štiepanej kamennej industrie. Z tohto počtu až 137 kusov je vyhotovených z obsidiánu. Medzi najpočetnejšie nástroje patria úštepy, menšie percento tvoria čepele a tzv. „łuszcznie“, čo sú v podstate odštepovače, dlátovité alebo pretínacie nástroje. Tieto môžu byť retušované a neretušované. Retuš je vlastne sekundárna úprava hrán týchto industrií, aby boli čo najostrejšie. Je dôležitým poznávacím znakom štiepaných kamenných industrií. Prevádza sa odlupovaním jemných šupiniek z hrán suroviny, čo slúži nielen k väčšej ostrosti nástroja, ale mu aj dáva finálnu tvarovú podobu. Keďže väčšina úštepov má zachovanú aj pôvodnú kôru, môžeme predpokladať, že surovina sa spracovávala priamo v osade. Z nich sa vyrábali nástroje ako retušované úštepy, čepele a dlátovité či pretínacie nástroje. Od miestneho zberateľa mám v zbierke čepeľ z hrán jadier, odštepovač a retušované úštepy. Retuš na nástrojoch je prevedená naozaj precízne a hrany sú veľmi ostré aj v súčasnosti. I keď to tak na prvý pohľad možno nepôsobí, technika štiepania a výroby nástrojov bola dôkladne premyslená a tieto vykazujú vysoký stupeň opracovania. Nálezy nástrojov v oblasti Brehova môžeme zaradiť do neolitu – bukovohorskej kultúry a eneolitu – badenskej kultúry. 

Obsidiánová industria – odštepovače, retušované úštepy, čepeľ, úštepové jadrá, dĺžka najväčšieho úštepu je 6,7 cm

Využitie obsidiánovej suroviny v šperkárstve.

 

Lokalita Brehov predstavuje cenné nálezisko krásnych obsidiánových hľúz s hlbokou skulptáciou povrchu, miestami pripomínajúcou juhočeské vltavíny. Najväčší kus v mojej zbierke má 8,2 x 6,7 x 3,4 cm a váži 258 g. Je to krásna neporušená hrudka typická pre túto lokalitu. Našli sa však i väčšie kusy, bohužiaľ pri nich sa často stáva, že sú poškodené. Ale práve nálezy menej estetických a poškodených vzoriek (najmä vplyvom poľnohospodárskej techniky) sú vhodné pre klenotnícke spracovanie. Pri presvietení suroviny zisťujeme, že je priehľadná až miestami priesvitná so zaujímavou páskovanou štruktúrou, kde sa striedajú tmavšie vrstvy so svetlo šedými. V súčasnosti sa práve zásluhou alternatívnych šperkárov pracujúcich aj s domácimi minerálmi dostávajú na trh šperky s obsidiánom z Brehova či Viničiek. Potešujúce je, že sa našli viacerí slovenskí šperkári, ktorí brehovský obsidián spracovávajú technikou štiepania podobnou ako v neolite. Takto vytvorené tvary (srdiečka, hroty šípov a iné) osádzajú šetrným spôsobom do úchytiek zo striebra či zlata. Využívajú tiež aj prírodné surové úštepy, ktoré sú vsadené do strieborného lôžka. Pozitívne je, že ich šperky majú svojich priaznivcov a tak sa brehovský obsidián dostáva aj za hranice miestneho regiónu. Pre tých náročnejších je tu aj možnosť fazetovaných výbrusov. Surovina je na tento typ spracovania vhodná, je možné zhotovovať aj výbrusy väčších rozmerov nad 1,5 cm. V mojej zbierke sa nachádzajú dva fazetované výbrusy o váhe 81,08 ct. a 50,78 ct. V protisvetle najlepšie vyniká jeho pekná vnútorná štruktúra a takéto výbrusy je rovnako možné osádzať do striebra či zlata. Aby sa krása obsidiánu mohla naplno prejaviť, potrebujeme skúseného brusiča, ktorý presne a dôkladne vybrúsi všetky fazety. Videla som výbrusy, ktoré neboli zhotovené presne, hrany neboli pravidelné a lom svetla v kameni bol tým pádom narušený. Platí tu pravidlo, že kvalitná práca nie je lacná, čiže pokiaľ chceme naozaj dokonalý výbrus, musíme si priplatiť. Výsledný efekt za to určite stojí a je až neuveriteľné, ako sa nevzhľadná tmavá hrudka premení na ozajstný zbierkový či šperkový skvost. Je veľká škoda, že surovina napriek svojej kvalite je málo známa a brúsi sa naozaj len veľmi sporadicky.

Fazetovaný obsidián, brus roháček – stupňovec, 81,08 ct., rozmery 31,5 x 23,5 x 16,6 mm.

Fazetovaný obsidián, brus roháček – stupňovec, 7,0 ct., rozmery 18,0 x 10,05 x 5,5 mm.

Trojica fazetovaných obsidiánov, roháček – stupňovec 81,08 ct., briliant - Pantloch 50,78 ct. a roháček – stupňovec 7,0 ct.

Poďakovanie.

Záverom by som rada poďakovala miestnym zberateľom, od ktorých som všetky vzorky obsidiánov na fotografiách získala pre svoju zbierku i tento článok. Veľká vďaka tiež patrí brusičovi drahých kameňov D.  Kempnému, ktorý sa podujal brúsiť túto netradičnú surovinu.

Použitá literatúra:

Selley C. Richard, Cocks M. Robin,  Plimer R. Ian (2005): Encyclopedia of geology - vol. 3, Elsevier Academic Press, Amsterdam, 267-276

Přichystal A., Škrdla P. (2014) – Slovenská archeológia: Kde ležal hlavný zdroj obsidiánu v praveku Strednej  Európy?, č. 2/2014, s. 215-226

Soják M. (2013) – Prehľad výskumov 54-1, Brno, 2013, s. 99-109

Kobulský J., Žecová K., Gazdačko Ľ., Bačo P., Bačová Z., Maglay J., Petro Ľ., Šesták P., (2014): Sprievodca ku geologicko-náučnej mape Zemplínskych vrchov 1:50 000, s. 24

Zdroje z internetu:

www.obecbrehov.sk

Text je autorským dielom E. Horníkovej, bol vydaný ako článok v časopise Minerál 4/2016. Je možné ho reprodukovať sú súhlasom autora ale nie vydávať za vlastné dielo. 

Levický zlatý ónyx.

Levický poklad – zlatý ónyx.

     Určite ste už počuli o krásnom dekoračnom kameni, ktorý v minulosti preslávil Levice v podstate v celej Európe. Levický zlatý ónyx je v podstate ónyxový mramor bielo-zlato-žltej farby s medovým odtieňom, ktorý prechádza do travertínu žltkastej farby. Nakoľko sa tieto dve polohy hojne striedajú, vytvárajú nezameniteľný dekoračný kameň na všestranné použitie. V zahraničí by sme ho našli pod názvom „onyx d ´or“, teda zlatý ónyx.

                    Vrch Šiklóš (Vápnik), jedinečné nálezisko zlatého ónyxu.                                                    zdroj fotografie: http://www.geocaching.com/

                                            Bloky zlatého ónyxu priamo v lome.

                                             zdroj fotografie: http://zol.sk/

                                                

                                                                                              

                                                   Lom s výskytom zlatého ónyxu.

                                                zdroj fotografie: http://zol.sk/

    

     Vrch Šiklóš, nazývaný tiež Vápnik s nadmorskou výškou 274 m n. m. leží 4 km juhovýchodne od Levíc a je jednou z najväčších travertínových kôp na Slovensku a prvou lokalitou v našom článku. V dávnej minulosti sa na jeho území nachádzali teplejšie termálne pramene, z ktorých levický ónyx vznikal a i preto sa dosť líši od ostatných typov travertínov na území Slovenska. Pramene vychádzajú z veľkých hĺbok a sú nasýtené obrovským množstvom minerálnych látok, ktoré sa usadzujú v blízkosti výveru. Týmto procesom sa vytvára travertínová kopa s otvorom uprostred. Voda nasýtená takýmto vysokým obsahom minerálov vyteká z výveru a minerálne látky sa rýchlo usadzujú. Pokiaľ vložíme nejaký predmet do blízkosti prameňa, tento sa rýchlo obalí travertínom a nakonzervuje sa ním. Takýmto spôsobom vznikajú aj skameneliny rôznych druhov živočíchov a rastlín. V Tekovskom múzeu v Leviciach leží pod položkou 2971 unikátny nález. Pochádza z čias pleistocénu (štvrtohory) a je nespochybniteľným dôkazom výskytu korytnačky močiarnej – Emys orbicularis v Leviciach a širšom okolí. Tento vzácny nález sa skladá z dvoch častí, travertínu s odtlačkom panciera a so samotným výliatkom medzipancierovej dutiny. Teda zlatý ónyx nie je len krásnym dekoračným kameňom, ale aj pohrebiskom mnohých živočíchov a rastlín, ktoré sa práve vďaka nemu zachovali a je ich možné dnes identifikovať a študovať. V lome sa tiež našla čelusť a zuby nosorožca. Tieto a iné informácie sa ľudia môžu dozvedieť aj priamo na mieste z osadenej informačnej tabule.
     

   Obe fotografie zachytávajú nález č. 2971 - Emys orbicularis z Levického kameňolomu.     

   zdroj fotografií: Štefan Čambal, www.vivarista.sk  

     Výskyt zlatého ónyxu v kameňolome pri Leviciach je ojedinelý v celej západnej a strednej Európe a z celosvetového hľadiska je na poprednom mieste vďaka svojmu estetickému vzhľadu. Celkovo ónyxové mramory sú považované za nesmierne cennú surovinu a zaujímajú popredné miesta v kategórii dekoračných kameňov. Levický zlatý ónyx je bez sporu považovaný za najkrajší dekoračný kameň Slovenska.
     Druhá lokalita sa nachádza asi 2 km juhovýchodne od Levíc a tvorí ju ďalší lom, v ktorom je ťažba v súčasnosti už ukončená. Ako dôvod ukončenia ťažby bol udaný stručný dôvod, teda komplikovaná geologická situácia. Ďalším závažným problémom nepochybne bol aj fakt, že bloky ónyxu sa tiahli na súkromné parcely viníc. 
     Treťou lokalitu sú Ludanské vinice. Na častiach viníc sa nachádzajú roztrúsené travertínové bloky. Tento kameň bol ťažený začiatkom 20 stor. a jeho použitie bolo najmä v stavebníctve. V súčasnosti je táto lokalita zaniknutá, priestory bývalého lomu nezodpovední obyvatelia zaplnili odpadom. 
     Ako štvrtá je známa lokalita s názvom Margita a Ilona, kde bloky travertínu priamo zasahujú až do rekreačnej oblasti. Z geologických prác sa dozvedáme, že sa jedná o zaujímavý  mezoický karbonátový  komplex a jeho styk s travertínovými blokmi v povodí potoka Sikenica.

                                          Lokalita Margita a Ilona, Levice.

                                                 http://www.proma.sk/investicie/

     Piatou a najrozsiahlejšou lokalitou je Santovka. Tvorí ju rozsiahla travertínová kopa s okolím. Nachádza sa v strede obce asi 15 m od štátnej cesty zo smeru Levice - Šahy a patrí medzi prírodné pamiatky. Výška kopy je 4 m, dĺžka 20 m. Na mieste, kde dnes stojí miestne kúpalisko, boli v minulosti viaceré kopy, bohužiaľ však boli vážne poškodené pri osadzovaní bazénov. 

                                           Travertínová kopa - Santovka.

                                       zdroj fotografie: www.kamnavylet.sk

Na šiestej lokalite sú odkryvy travertínu v záreze na svahu medzi železničnou traťou a Západoslovenskými žriedlami a. s. Slatina. 
     Poslednou lokalitou sú Buzgovské lúky ležiace medzi obcami Bory a Santovka. Tvoria ju tri travertínové kopy, ktoré síce kedysi boli prírodnými pamiatkami, ale dnes už nepodliehajú žiadnemu stupňu ochrany vraj z dôvodu stratenej dokumentácie.
     Pre nás sú zaujímavé prvé dve lokality, pretože zlatý ónyx sa nachádza práve tam. Zvyšné lokality sú tvorené hlavne klasickým travertínom, nie odrodou zlatý ónyx.

                  

                         Levický zlatý ónyx - surovina                                      

 zdroj fotografie: http://www.mapysr.sk/atrakcia/levicky-zlaty-onyx

     V roku 1867 prešlo celé levické panstvo do vlastníctva rodiny Schoellerovcov, ktorí ako prví začali ťažiť pod vrchom Šiklóš. Nie však zlatý ónyx, ale klasický travertín na dláždenie ciest. Začiatkom 30-tych rokov 20. stor. prišiel do Levíc Jaroslav Vinduška, vlastník firmy „Československý kameňopriemysel Spišské Vlachy“. Zhruba v tom istom čase do mesta zavítala aj nemecká firma na výrobu panovníckych sarkofágov „Thust & comp“. Obe tieto firmy sa vrhli na skupovanie viníc, kde predpokladali výskyt zlatého ónyxu. Keďže vo viniciach sa ónyx nenachádzal v súvislej vrstve, ale vytváral veľké náhodné bloky, nedalo sa presne predpokladať, na ktorom pozemku sa bloky budú aj reálne nachádzať. To sa zistilo vždy až po odkúpení konkrétnej vinice a po jej prekopaní. Tento fakt sa však miestnym obyvateľom moc nepozdával a tak sa obe firmy predbiehali v ponúkaných sumách za pozemky, ktoré neraz boli také zaujímavé, že aj zarytých vinárov donútili predať svoje vinice.

     Ťažba ónyxu teda začala začiatkom minulého storočia a trvala neprerušene do 60-tych rokov 20. stor. Vtedy vznikol „Slovenský priemysel kameňa“, ktorý neskôr skrachoval a začiatkom mája 1992 vznikla spoločnosť „Zlatý ónyx Levice“ (ZOL), ktorá stále vyrába dekoračné predmety a interiérové a exteriérové doplnky nielen zo zlatého ónyxu, ale aj z ryolitu.

     Medzi najznámejšie výrobky zo zlatého ónyxu patrili písacie súpravy, lampy, misky, svietniky, ťažítka, vázy, popolníky, krížiky, rôzne cirkevné predmety, poháre, čaše a bol používaný na vonkajšie a vnútorné obklady budov. 
     

   Miska zo zlatého ónyxu - cena 183 Eur

         http://www.slov-ken.estranky.sk/

  

                                     Súprava zo zlatého ónyxu - cena 520 Eur                                                                                       http://www.slov-ken.estranky.sk/

     Ako vidíte aj z popiskov pod  fotografiami, tieto výrobky nie sú vôbec lacná záležitosť. Jeden z dôvodov je aj ten, že materiál je krehký a často sa láme. Nájsť blok vhodný na spracovanie dá trochu námahy a jeho spracovanie vyžaduje vysokú odbornú zručnosť.  
                                                                                                                            
      V roku 1952 postavili na Námestí hrdinov budovu pošty. Navonok budova pôsobí strohým dojmom, ale vo vnútri nastáva veľké prekvapenie. Celý vnútorný priestor budovy je totiž obložený práve levickým ónyxom. Žltkastá, belavá, jemnučko hnedá, oranžová a tmavo hnedá farba sa prelína žilkami a vytvára dojem, že obklad je zo vzácneho cudzokrajného dreva.                                                                          

                               Vnútorná časť budovy levickej pošty obloženej zlatým ónyxom.

                                                   zdroj fotografie: http://www.pohronie.sk/

        Na prelome roku 2014 a 2015 organizovalo Západoslovenské múzeum v Trnave výstavu minerálov, na ktorej bola okrem iného vystavená vitrína s výrobkami z levického ónyxu a s veľkou leštenou tabuľou z neho. Nakoľko osvetlenie nebolo moc vhodné a cez sklo sa fotografovalo obtiažne, vyhotovené fotografie nedosahujú vyššej kvality. Napriek tomu si myslím, že ako ilustračné zábery budú v tomto článku osožné a i z nich si môžete utvoriť obraz o kráse tohoto kameňa.

                   Výrobky zo zlatého ónyxu, Západoslovenské múzeum                                                                  foto: Eva Horníková

                 Výrobky zo zlatého ónyxu, Západoslovenské múzeum                                                                  foto: Eva Horníková

    

                        Detail kresby zlatého ónyxu, Západoslovenské múzeum                                                                  foto: Eva Horníková

     Pokiaľ sa bavíme o levickom zlatom ónyxe, nemali by sme opomenúť mladého sochára a výtvarníka Petra Bartu. V jeho sochárskej tvorbe okrem mramoru, alabastru a ónyxu z Pakistanu využíva často práve náš zlatý ónyx. Má na konte niekoľko celkom úspešných výstav. Ako sám vraví, práca so zlatým ónyxom je veľmi náročná, surovina je veľmi krehká, lámavá, možno ju spracovávať len brúsením a je vhodná hlavne na abstraktnú tvorbu, keďže napríklad tváre ľudí kvôli jeho spletitej kresbe nevynikajú. Z jeho portfólia vyberám dve sochy, ktoré mňa osobne najviac zaujali. Ak Vás jeho tvorba zaujala, odkaz na web je uvedený pod článkom.

                                              Zub hlúposti, 2014, výška 156 cm                                                                                   www.studiobarta.com

                                                Vzplanutie, 2010, výška 47 cm

                                                      www.studiobarta.com         

     Moja zbierka obsahuje zatiaľ dva exponáty práve z tohto dekoračného kameňa. Ako prvú som si zakúpila starožitnú "retro" lampičku, ktorej podložka a telo je vybrúsené z ónyxu. Kresba je veľmi jemná a ónyx má svetlú, bielo-žltú farbu. Na spodnej strane lampy je označenie "Andezitové kameňolomy, závod zlatý ónyx, Levice" a jej výroba je zrejme spred roku 1960. Jej cena bola 35 Eur a je kompletná vrátane pôvodného tienidla. 

                                Starožitná lampička zo zlatého ónyxu.                                                                                  foto: Eva Horníková

                                      Nápis na spodnej strane lampy.                                                                                       foto: Eva Horníková

   Neskôr sa mi podarilo získať prostredníctvom inzerátu kompletnú písaciu súpravu. Súprava obsahuje kalamár, nôž na listy, pečatidlo, brúsku a ťažítko. Jej cena bola 15 Eur. Ako vidieť aj z fotografií, je veľký rozdiel medzi ónyxom použitým na lampičku a na písaciu súpravu. Kým na lampičke je svetlý s jemnou kresbou, na súprave je kresba výrazná, farba je tmavo žltá až oranžová.  Tento rozdiel je zapríčinený tým, že každý blok suroviny mal iné farebné odtiene a inú kresbu. Týmto sa každý výrobok z levického zlatého ónyxu stáva nenapodobiteľným originálom, vhodným aj pre luxusné a reprezentačné priestory.                                              

   

     

                                    Písacia súprava z ónyxu.                                                                                                        foto: Eva Horníková

     Po otvorení hraníc na náš trh začali prúdiť výrobky zo zahraničia a v súčasnosti je náš trh plný výrobkov z pakistánskeho ónyxu. Pritom priamo v republike máme svetový unikát, akým levický zlatý ónyx nepochybne je. Napriek nepriaznivej situácii s jeho ťažbou, keď dnes patrí medzi takmer neobchodovateľné položky, verím, že stále budú existovať jednotlivci či menšie firmy, ktorý na túto suroviny nezanevrú a budú s ňou pracovať. Ak vlastníte po babičke, dedkovi či rodičoch nejaký výrobok z neho, určite si ho ponechajte, pretože je dosť veľký predpoklad, že v budúcnosti jeho cena ešte stúpne. A vždy keď sa naň pozriete, spomeňte si na krásnu levickú krajinu, kde ešte doteraz ležia bloky, ktorých čas ešte možno len príde aby nás svojím neopakovateľným zjavom potešili:-)

                                                  

Použitá literatúra: 
Geologická stavba a minerálne pramene okolia Levíc
Informácie z internetu:
www.zol.sk
www.ekonomika.sme.sk
www.sme.sk
www.pohronie.sk
www.vivarista.sk
www.nitra.sme.sk
Pozn: pri použitých fotografiách, ktoré nie sú mojim dielom je vždy informácia o ich pôvode